Lets Dance 2 ( Step Up 2 the Streets ) - v prvom rade priznávam, že jednotku som nevidel a dvojka ma nedonútila, aby som jej predchodcu pohľadal niekde v požičovni. Lets Dance 2 hodnotím ako samostatný film. Aj keď - film?. Správne by sa malo povedať - moderný tanečný film. Po stránke formálnej, alebo obsahovej neprináša nič nového. Sociálna otázka je dnes už v každom muzikále. Nie sú v ňom nejaké herecké úžasnosti hodné ceny Lawrenca Oliviera. Ale napriek tomu musím povedať, že je to príjemný, oddychový film. Mal som pocit, že ľudia sa pri jeho výrobe bavili a to prešlo aj na mňa ako diváka. Ničím ma neurazil, štruktúra, ktorá bola použitá už minimálne stokrát, aj teraz fungovala, ako mala. Druhý raz by som na neho do kina nešiel, nekúpil by som si ho ani DVD. Ale keď raz bude vysielaný v televízii, určite si pozriem radšej toto, ako 79. reprízu Susedov. Hodnotenie: palec ani hore, ani dole
Rambo: do pekla a späť ( Rambo ) - pamätníci videoprehrávačov a filmov s poľským dabingom a obrazom totálne doškriabaným po 50 prehraní tej istej scény práva krochtajú radosťou. Moralisti a vyznávači filmového umenia sa prežehnávajú. Áno, John Rambo sa vrátil a na počudovanie je v plnej forme. Scény odkazujú na predchádzajúce misie tvrdého chlapa, za ktorého najlepšie hovorí jeho body count - 236, t.j. 2,59/minútu, čo je najvyššie číslo z celej kvadrológie. Nie je preto div, že mi niektoré scény, hudba a celková atmosféra pripomínali viac Deodetových Kanibalov, ako bežnú hollywoodsku tvorbu. A to aj v istom "posolstve" z tých pár minimalistických dialógov, ktoré prekypujú pátosom - že účinnejší ako kríž je správne hodený granát. Toto je naozaj film, ktorý nemožno hodnotiť klasickými kritériami, je súčasťou istého "kultu" či "kultúry", o ktorej si každý môže myslieť svoje. Zapadá však do doby, keď sa po Grindhouse začali oprašovať béčkové produkcie. Hodnotenie: nech hodnotia dejiny!
