Čierna krv ( There Will Be Blood) - je potešením, keď sa do kín dostávajú dobré filmy. Je potešením, keď ide o komplexné diela, pre ktoré nie je dôležité len odovzdať príbeh (a formou product placementu ešte niečo spropagovať). Čierna krv je potešením pre diváka. Má veľa spoločného s Pokáním. Má výbornú výpravu, vyhráva sa s hudbou, ktorá dotvára atmosféru, má výborné herecké výkony a múdreho režiséra. Nechcite odo mňa počuť, ktorý z týchto dvoch filmov je lepší. Sám sa nechám prekvapiť, ako rozhodnú členovia Akadémie a komu prisúdia Oscara.
Teraz však k Čiernej krvi. Je to čosi iné ako Magnolia či Punch Drunk Love - predchádzajúce filmy Paula Thomasa Andersona a to je úžasné. Anderson sa nevykráda - ale vždy dokáže rozprávať novým a zaujímavým spôsobom. Príbehov o úspechoch ropných magnátov bolo v minulosti nakrútených množstvo, ale žiaden z nich nemal také veľké srdce. V tomto tvorcovia môžu vďačiť Danielovi Day Lewisovi, ktorý tu absolútne žiari. Jeho postava prechádza emociálnym vývojom a aj v tých nepríjemných situáciách je jednoducho úžasný. Ale neprehliadnuteľný je aj Paul Dano, ktorého sme mohli u nás vidieť v Malej Miss Sunshine. Jednoducho, tento film je po Pokání (časovo) už druhou filmovou udalosť ou v tomto roku. Hodnotenie: dva palce hore
40 mm zúrivosti ( Balls of Fury) - dobrá paródia nikdy nie je zlá. Táto sa vydarila a vďaka forme, ktorá odkazuje na filmy prelomu 80-tych a 90-tych rokov, nemohla byť ani lepšie načasovaná. Prichádza totiž v čase, keď sa do kín vracia veľký Rambo a Tarantino s Rodrigezom vzdali v Grindhouse hold béčkovému kinu. Táto situácia je ako stvorená pre každého, kto (podobne ako ja) medzi prvými filmami na videu značky Avex nevidel Felliniho, ale klenoty typu Karate Tiger alebo Horúce výstrely. 40 mm zúrivosti sa s týmto štýlom vyhráva jedinečne. Komu by napadlo, posunúť stolný tenis na úroveň vražedného súboja, kde so stratenou loptičkou hráč stráca život? Vyhranie sa s dialógmi mi zas trochu pripomenulo Austina Powersa. Slabinou sú však herci. Nečakajte žiadne veľké herecké výkony. Aby to však niekto nevylepšil - najväčším sklamaním pre mňa bol Christopher Walken. Akoby sa snažil priblížiť svojim výkonom béčkovým kolegom, ale v tom približovaní to prehnal. Ak máte radi béčkové filmy, 40 mm zúrivosti Vás môže potešiť. Ale veľké umenie nečakajte. Hodnotenie: priemer
Ríša hračiek ( Mr. Magorium´s Wonder Emporium ) - jedna lastovička leto nerobí a dobrý film nespraví jeden dobrý herec. Áno, Dustin Hoffman je v Ríši hračiek zázračný, ale na dobrý film je to málo. Ríša hračiek mi veľmi pripomínala Charlieho a továreň na čokoládu, ale je to len o forme. Všetko je robené pre efekt a záver príde doslova ako blesk z jasného neba. Celý čas som si nebol istý, pre koho je určená táto rozprávka. Áno, deťom sa budú páčiť živé hračky, ale aj dieťa malo po filme vedieť aspoň odpovedať na otázky, o čom podľa neho to celé bolo. A tu je problém. Keď sa dospelý človek zamyslí, pochopí, že celé toto chce riešiť otázku dospievania, starnutia a odchodu zo sveta, ale Leví kráľ to nie je. Vizuálna stránka tu úplne potláča posolstvo a myšlienku a aj dospelý divák musí dlho rozmýšľať, o čo tu vlastne išlo. Som presvedčený, že pre dobrý film je nevyhnutné, aby po jeho skončení vedel divák odpovedať na otázku - pochopil si ho? A neodpovedal len, že to bolo také pekné. Hodnotenie: palec mierne dole
